Práca klinického nutričného terapeuta v USA - interview s pani Miri Kordower


Pani Miri Kordower sa narodila na Slovensku. Pred mnohými rokmi sa presťahovala za štúdiom a životom do Spojených štátov amerických. Aktuálne pôsobí ako registrovaný a licencovaný terapeut medicínskej výživy v štáte Tennessee (USA). Študovala medicínsku výživu na Lipscomb University, absolvovala stáž cez Marywoodsku univerzitu a pokračovala v štúdiách nutričnej psychológie na univerzite Cornell. V súčasnosti pracuje v miestnej nemocnici ako klinický nutričný terapeut, vlastní súkromnú prax a zameriava sa tiež na konzultácie výživy športovcov vo fitnescentre.


Ďakujem pani Kordower za láskavé poskytnutie tohto obsiahleho interview ako jedinečného náhľadu do krásnej, náročnej a pestrej profesie klinických nutričných terapeutov v USA.



Prečo ste sa rozhodli stať nutričným terapeutom?

(pozn. v USA sa nutričným terapeutom hovorí "dietitian" alebo "registered dietitian")


Na začiatku to bola kľukatá cesta. Po roku žitia v USA som sa prihlásila na vysokú školu, kde som

začala študovať psychológiu a filozofiu. Na vysokých školách máte možnosť vybrať si rôzne predmety

z iných oblastí, tak som si vybrala rôzne vedecké predmety. Mala som výnimočnú učiteľku anatómie a

fyziológie, kardiologičku z nemocnice Vanderbilt, ktorá spolu-založila zdravotnícky program pre sestry

na mojej vtedajšej vysokej škole. Jej prednášky boli náročné a zaujímavé, a úplne ma uchvátili. V tom

čase som sa dopočula z hodiny medicínskej terminológie o profesii “dietitian/medical nutrition

therapist”, teda výživár. Výživa ma fascinovala vždy, rovnako ma vždy veľmi zaujímala veda.


Zaujímalo ma, ako to vlastne vo výžive funguje, čo ľudí láka na rôznych konšpiráciách a diétach,

súvislosť zdravia a ochorenia s výživou. Konzultovala som s mojou učiteľkou anatómie či by sa mi

oplatilo ísť za zdravotnú sestru, alebo skôr za výživára. Ona mi odporučila ísť za sestričku, do jej

programu. Avšak je oveľa zložitejšie sa tu stať vyživárom, a v žiadnom inom medicínskom programe

by som nemala príležitosť nadobudnúť tak kvalitné vzdelanie v rámci výživy, než vo vyživárskom

programe. A do iných medicínskych programov sa dá dostať oveľa ľahšie, keď ste už vyživárom kvôli

klinickým skúsenostiam. Po dokončení “college” školy som začala štúdium v programe výživára na

univerzite. Vlastne sa moje záujmy celkom dobre zlúčili - znalosti z psychológie potrebujete pri

komunikácii s pacientmi, a na filozofii to bolo o kritickom myslení, čo je základom hlavne v klinickom

svete.


Akým vzdelaním ste si museli prejsť a ako dlho to trvalo?


Keďže som si prešla základnými vedeckými predmetmi na predošlej škole, štúdium mi trvalo kratšie

než iným. Normálne je “Dietetics” (alebo výživa) 4-ročné bakalárske štúdium. Celé štúdium je drahé a

študentské pôžičky sú nevyhnutnosťou. Popri škole som teda pracovala ako asistent výživy v

špecializovaných domovoch dôchodcov, aby som si privyrobila na živobytie.


Po škole sa musíte dostať na prax, tá je niekedy spojená aj s magisterským programom. (Od roku

2024 bude magisterské štúdium povinné na to, aby ste sa mohli vôbec stať výživárom). Ja som sa

dostala na diaľkový program. Pre mňa bolo organizovanie vlastných klinických miest a zmlúv časovo a

psychicky náročné, no stálo to za to - zamestnávatelia to berú ako “leadership skills”. Celkovo mi prax

trvala rok a pol. Mala by som však spomenúť, že dostať sa na prax je ten najzložitejší proces. Ročne

príjmu len pod 50% študentov. Miesto v programe si zabezpečíte cez dobre vypracovaný profil -

napríklad cez prácu ako asistent výživára, prácu v žurnalistike, komunitnú prácu, dobrovoľníctvo,

klinické skúsenosti na klinikách, publikácie, prácu v športových tímoch, na vedeckých pracoviskách a

iné. čím viac tým lepšie.


Ako sa hovorí, prax vás naučí viac než samotná škola. Pripravujete veľa projektov a programov, učíte sa od rôznych klinických pracovníkov, nasávate veľa vedomostí a hneď ich aj uplatňujete, a ste testovaní pravidelne počas týždňových skúšok.

Najdlhšiu časť praxe strávite v nemocniciach nutričným manažovaním ochorení, a vyučovaním pacientov. Kratšiu dobu strávite v komunitných zariadeniach, rehabilitačných centrách, v dialyzačnom centre, domovoch dôchodcov, klinikách poruchy príjmu potravy, a v športových zariadeniach či v školách. Dozviete sa o riadení stravovacích

služieb, regulácii hmotnosti, či zvládaní chorôb prostredníctvom výživy, atď.


Na národnú skúšku za výživára vás pustia až po úspešnom ukončení praxe. Dodatočné testy existujú,

ak sa chcete špecializovať v pediatrii, či v nutričnej podpore (enterálna a parenterálna výživa),

renálnej výžive, diabetese, a športovej výžive. Toto dodatočné špecializovanie je povolené až keď

máte nejaké tie odpracované hodiny ako všeobecný výživár, a tam potom prechádzate pravidelným

znovu-testovaním po cca 5. rokoch. Registráciu ako výživár si udržiavame pravidelným vzdelávaním

sa na akreditovaných prednáškach a študovaním akreditovaných zdrojov, a platíme si povinné

licenčné a registračné poplatky.


Aké kompetencie má nutričný terapeut vo vašom zdravotníckom systéme v rámci

rozhodovaní, indikácií enterálnej a parenterálnej výživy a ošetrovateľských procesov?

(pozn. enterálna a parenterálna výživa je špeciálne medicínske pomenovanie pre výživu, ktorú pacient prijíma ústami, pomocou sondy, rôznymi vývodmi na tele alebo priamo do žily).


Každý štát, a ešte aj každá nemocnica môže mať iné pravidlá a protokoly. Napríklad niekde v New

Yorku môžu výživári zavádzať enterálne trubičky pacientom. Ja pracujem na striedačku v troch

sesterských nemocniciach a aj tieto majú od seba trochu odlišné protokoly a procesy. V jednej

nemocnici majú výživári komplet na starosti parenterálnu a enterálnu výživu. V mojej domovskej

nemocnici sa staráme len o enterálnu výživu, zatiaľ čo trubičky zavádza chirurg, a na parenterálnej

výžive pracujeme spoločne s lekárnikmi, ktorí výživu miešajú. Ja napíšem do pacientovej správy

všeobecné odporúčania a začiatočné hodnotenie pacienta a spolupracujeme naďalej s lekárnikmi a

chirurgami.


Ďalej rozhodujeme o vhodnosti doplnkov stravy a predpisujem a manažujem ich priamo, tak ako aj

enterálnu výživu. Môžem odporučiť laboratórne testy, a doplňovanie minerálov a vitamínov na

základe fyzických znakov ci laboratórnych testov. A samozrejme našou úlohou je tiež vzdelávať

pacienta o súvislosti ich ochorenia a výživy.


Čo sa týka nariadenia prvotnej diéty, to sa pomaly mení. Napríklad v Pensylvánii máte celkovo právo

nariadiť diétu, no v Tennessee to máme vymedzené a je to na protokole jednotlivých nemocníc. U

nás prvotnú diétu nariadi lekár, no my ju môžeme hneď upraviť. Zväčša sa dá v pohode všetko

vykomunikovať s lekármi, stretávame sa pravidelne na denných mítingoch, kde ako tím rozhodujeme

o klinickom pláne pre pacienta. Našou zodpovednosťou je aj NFPA (nutrition focused physical assessment), teda fyzická prehliadka. Zaznamenávame tak naše nálezy znakov podvýživy, znaky straty na svaloch a tukoch, fyzické znaky nedostatku vitamínov, minerálov, atď.


Aké je postavenie nutričného terapeuta v rámci zdravotníckeho tímu?


Záleží v akom prostredí pracujete. V súčastnosti pracujem väčšinu týždňa v troch nemocniciach ako

klinický výživár, popri tom ako živnostník - nutričný konzultant pre telocvičňu, a potom vlastním svoj

biznis.


Ako konzultant vo fitku spravujem výživovú časť jedného fitnes programu. Tam konzultujem

len členov toho programu a spolupracujem s fitnes trénerom. V rámci svojho s.r.o. biznisu, Nutriveda,

vidím klientov/pacientov s rôznymi cieľmi a problémami, a fitnes profesionálov ako MMA bojovníkov.


Ak ste klinickým výživárom v nemocnici, ako medicínsky nutričný terapeut ste členom klinického

tímu. Stretávate sa pravidelne na mítingoch a diskutujete vaše pozorovania a návrhy, a spoločne

zlaďujete klinický plán. Komunikujete najviac s pacientmi, potom so sestričkami a napokon s lekármi

a podpornými pracovníkmi ako sú logopédi, lekárnici, sociálny pracovníci, fyzioterapeuti. Váš

nadriadený je výživár - team lead. Ten mnohokrát spolupracuje s vedúcim kuchyne a manažuje aj

úpravy v menu po klinickej stránke.


Ako vyzerá Váš bežný deň?


Svoj biznis si riadim kedykoľvek v týždni, kedy si nájdem čas, či už je to cez víkend alebo popoludní po

práci. A v nemocnici je pre klinických výživárov pracovná doba celkom voľná. Pokiaľ si splníte svoje

povinnosti a vidíte všetkých pacientov, môžete prísť a odísť kedy chcete. Dni môžu byť dlhšie, ak

musíte učiť výživové hodiny na kardio rehabilitácii alebo na pulmonárnom oddelení.


Na začiatku dňa musíme skontrolovať, koľko konzultácií sme naplánovali na daný deň, konzultácie od

lekárov na daný deň, a akékoľvek plánované stretnutia. Ráno si vyhľadám detailné klinické informácie o každom pacientovi, a postupne na prípadoch pracujem celý deň.


Všetky informácie, ktoré potrebujeme, sú v elektronickej forme, takže si ráno vytlačíme laboratórne

výsledky pacientov z predošlého dňa a vyznačíme, koho musíme v ten deň vidieť. Potom dostávame

automatické konzulty do nášho elektronického systému, ktoré sú vygenerované zdravotnými

sestrami pri vstupnom interview pacientov (napríklad pacienti s dekubitmi). Ďalší druh konzultov

príde od lekárov a sestier z rôznych oddelení, a my potom zhodnotíme či má pacient naozaj nejaký

nutričný problém. Do systému nám pošlú aj konzulty na nutričné edukácie pacientov. A ak v

pacientovej správe vidíme dodatočné problémy, konzultujeme každý problém, nie len ten, na ktorý

nám bol poslaný konzult.


Vidíme tak človeka ako celok, nie len ako zlomok problémov.

Jeden výživár sa denne postará tak o 14 až 28 pacientov, a v kancelárii je nás spolu 9 výživárov. Počas

interview s pacientom zhodnotíme fyzické nálezy, mentálny stav pacienta, toleranciu výživy,

zhodnotíme sociálne a finančné zdroje pacienta, a vysvetlíme naše klinické nálezy v rámci výživy, a

náš plán. Zhodnocujeme bariéry v schopnosti učenia sa nových poznatkov či bariéry v uplatnení

nových nutričných odporúčaní. Snažíme sa vytvoriť plán ušitý priamo pre pacienta, aby bol reálny aj

po odchode z nemocnice. Nasleduje nutričná edukácia, a nakoniec elektronické zapisovanie do záznamov. Elektronický systém, hoci je niekedy zdĺhavý, veľmi uľahčuje prácu, a komunikáciu medzi klinickými profesionálmi.


Ako vnímajú dietitianov pacienti? - je pre nich Vaša práca oporou a pomocou, alebo musíte

skôr bojovať, aby ste ich presvedčili o dôležitosti nutričnej terapie?


Výživári stále bojujú o svoje patričné miesto ako experti vo výžive, no je to u nás omnoho lepšie než v

Európe. Mnohokrát si pacienti a zdravotnícky pracovníci myslia, že výživári sa len prídu spýtať, či a

ako im chutí nemocničné jedlo, a myslia si že pracujeme v kuchyni. Z nejakého dôvodu si nevšimnú

naše zdravotnícke uniformy a biele laboratórne plášte. No nájdete rôzne druhy pacientov, niektorí sú

radi, že s vami môžu hovoriť a iní vás pošlú preč. Nakoniec to nie je o tlačení našej vízie, ako by mali

pacienti jesť, ale o poskytovaní nástrojov a usmernení a našich pozorovaní. Tak ako pri každej terapii,

je na pacientoch, či to chcú alebo nechcú nasledovať. Všetky naše pozorovania idú do lekárskeho

plánu pacienta. Takže naše pozorovania hrajú úlohu v ich liečebnom pláne, napr. či pacient dostane

transplantáciu, atď.


S akými komplikáciami a diagnózami sa u pacientov stretávate najčastejšie?


Staráme sa o hospitalizovaných aj ambulantných pacientov. Máme pacientov so zlyhaním srdca, ďalej

s cukrovkou, rakovinou, mozgovou porážkou, no srdcové a obličkové ochorenia sú asi najčastejšie.

Ďalej sa staráme o ľudí s rôznymi ochoreniami celého tráviaceho traktu, ortopedických pacientov,

pacientov po rôznych operáciách, s pľúcnymi ochoreniami, a veľa pacientov s podvýživou. Naša

nemocnica sa špecializuje na kardiovaskulárne ochorenia a máme najväčší a najúspešnejší program

transplantátu srdca a obličiek v našom kraji. Na akútnom oddelení máme mix pacientov s rôznymi

“multiple” problémami, väčšinou so sepsou alebo akútnym respiračným zlyhaním. Čo sa týka

enterálnej a parenterálnej podpory, len na intenzívke sa staráme dokopy v priemere asi 40-50

pacientov denne; väčšina týchto pacientov dýcha cez mechanickú ventiláciu. V ďalších dvoch

nemocniciach majú pediatrické oddelenie, novorodenecké a pôrodné oddelenie, a aj bariatrické

oddelenie.


Čo ľudí z hľadiska výživy aktuálne najviac trápi alebo zaujíma v USA?


Najviac ich zaujímajú trendy - keto diéta, je najskloňovanejšie slovo za posledných pár rokov. Veľakrát

máme hospitalizovaných ľudí, ktorí nasledujú neuveriteľné diéty. Snažia sa nám vysvetliť, že oni sú

profíci vo výžive, pretože si čítali takú a takú knihu a štúdie od nejakého lekára alebo alternatívneho

guru. Neuvedomujú si, že ich laboratórne výsledky a aktuálny zdravotný stav hovorí za nich pravý

opak.


Keby ste mali neobmedzenú moc a neobmedzený kapitál, čo by ste v americkom

zdravotníckom systéme alebo v spoločnosti zmenili tak, aby sa nutričný stav pacientov / ľudí

všeobecne, zlepšil?


Tak ako v každej profesionálnej oblasti, aj v zdravotníctve nájdete niektorých pracovníkov, ktorí

nepropagujú medicínu založenú na dôkazoch. Z tohto dôvodu by som chcela vidieť zvýšenie

požiadaviek na ďalšie vzdelávanie ako podmienku na licenciu. Bola by som rada, keby to bolo trochu

náročnejšie. To by mohlo chrániť spotrebiteľov pred nekvalitnými poskytovateľmi zdravotnej

starostlivosti.


Ideálne by som chcela v USA vidieť bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých, podobne ako je to

na Slovensku. ľudia majú tendenciu hľadať alternatívne spôsoby na zlepšenie ich zdravia, pretože si

nemôžu dovoliť zdravotnú starostlivosť.


Podobne ako v Európe, mnohí lekári prekračujú rozsah svojej praxe a snažia sa odporučiť výživové

rady, len preto, že vedia čítať niektoré štúdie. No s praktickou aplikáciou je to úplne inak. Tak ako

všetci iní (vrátane dietológov), aj oni si musia uvedomiť svoje hranice a zlepšiť komunikáciu s

odborníkmi na výživu, prostredníctvom systému odporúčaniek. Mnohým, ale nie všetkým (!)

slovenským zdravotníckym pracovníkom chýbajú empatické zručnosti, efektívne komunikačné

zručnosti s pacientmi a medzi sebou, a chýba im sebareflexia. Na druhej strane, mnohým

vyštudovaným odborníkom na výživu po celom svete chýba dôvera vo vlastné zručnosti. Efektívna

komunikácia a sebareflexia určite zohráva obrovskú úlohu v každej oblasti.


Fotografia pochádza z archívu pani Miri Kordower.

0 views
  • Facebook
  • Instagram
  • Black LinkedIn Icon

@zdravieavyzivaonline

© 2019 - 2020 Monika Kolář | Zásady ochrany osobných údajov | Informácie uvedené na týchto stránkach slúžia výhradne neutrálno - informačným účelom a nie sú náhradou za kvalifikovanú, odbornú lekársku pomoc, konzultáciu či starostlivosť.